Dňa 14. februára, tohto roku, sme privítali na Slovensku študentov veterinárnej medicíny z Grécka, členov partnerskej organizácie IVSA. Tešili sme sa, že sa naše vzťahy s gréckymi študentmi ešte viac prehĺbia, keďže návštevu, v rámci výmen IVSA, sme v ich krajine už absolvovali. Od nášho odchodu sme boli v občasnom kontakte, čiže sme si vôbec nepripadali po tých štyroch mesiacoch cudzí. Vítali sme ich na internáte s menším slovenským klasickým predkrmom a to s chlebom a soľou, následne ich čakala sýta večera. Ráno sme začali prehliadkou univerzity a následne prehliadkou Kliniky

 

ošípaných  a Kliniku prežúvavcov s MVDr. Dolníkom. Po obede sme pokračovali prehliadkou Kliniky koní a workshopom s MVDr. Petrou Horňákovou. Z workshopu na klinike koní boli nadšení, pretože na domovskej univerzite sa špecializujú prevažne na malé prežúvavce. V závere dňa sme pripravili prehliadku mesta Košice.

     Ďalší deň sme pre nich mali pripravený workshop s pánom MVDr. Martinom Kožárom, PhD na Klinike malých zvierat. Následne po workshope mali menšiu prehliadku novej nemocnice, keďže do operačných miestností s anesmelo vstupovať z hygienických dôvodov. Okrem workshopu sme mali pre nich pripravenú prechádzku na vyhliadkovú vežu, avšak kvôli hustému sneženiu sme ju museli odložiť. Nie však na každého z nás mal zo sneženia negatívny dojem, pretože grécki študenti sa z neho tešili, nakoľko je u nich veľmi zriedkavý.    

     Sobota nebola zážitkom len pre gréckych kamarátov, ale aj pre nás. Výlet do tatier sme si veľmi užili spolu s nimi. Naša cesta smerovala na Štrbské a Popradské pleso. Myslím si, že naši hostia v živote toľko snehu po kope nevideli, ich detská radosť sa preniesla aj na nás a tak sme sa všetci do snehu hádzali, guľovali sa a samozrejme fotili, aby sme na tie momenty mohli veľmi dlho spomínať. Cestou na Popraské pleso bol malý súdok s horúcou medovinou, ktorej nikto neodolal.Popradské pleso nás viac zaujalo svojim prostredím a po dlhšej túre sme sa usadili v tradičnej reštaurácii, kde prvýkrát ochutnali kapustnicu, kyslú šošovicu a bryndzové halušky. Všetky slovenské jedlá mali u nich skutočne úspech a dievčatá boli nadšené z čaju z tatranských bylín. A aby sme tento skvelý deň zavŕšili, večer sme si všetci zaspievali v karaoke bare.

     V nedeľu sme ich vzali do Crow arény na ľad. Podaktorí stáli na korčuliach prvý alebo druhý krát v živote ale na naše prekvapenie sa veľmi rýchlo adaptovali a ku koncu sa odhodlali sami bez pomoci korčuľovať. A keďže cez deň bolo viac oddychu, večer sme ich zobrali na bowling a do najnavštevovanejšieho študentského F klubu.

     Predposledný deň absolvovali workshop z oftalmológie s MVDr. Agnieszka Balicka a následne workshop v Aqua-terra klube s MVDr. Milošom Halánom, PhD. V aqua terra klube boli unesení z toho koľko exotických zvierat tam študenti chovajú. Následne sme im ešte ukázali klub chovateľov malých cicavcov a exotických vtákov, kde zrelaxovali, dostali horúcu čokoládu. Ich pozornosť strhli najmä morské prasiatka a činčili. Ako posledný sme im predstavili klub sokoliarov, mali možnosť vidieť niektoré naše slovenské dravce a ich prácu s nimi. Na záver dňa sa konala tradičná večera, na ktorú členovia IVSA Slovakia pripravili slovenské jedlá a kapela Bačová Slina zahrala slovenské ľudové piesne a špeciálne pre naších hostí zahrali ich tradičnú hudbu pre tanec zorba. Na večeri sa jeden z gréckych študentov zoznámil s predsedom včelárskeho klubu čo ho inšpirovalo k založeniu včelárskeho klubu aj u nich na univerzite.

     Na utorok sa každý tešil najmenej, aj keď na Jazdeckom areáli absolvovali jazdu na koni, atmosféra medzi nami bola trochu smutnejšia. Ešte pred cestou sme ich vzali do mesta na polievku do soup culture a večer sme sa lúčili so slzami v očiach, no so sľubom, že najbližšie ich navštívime zase my. Hrialo nás v srdciach, že sme si dokázali spoločný čas všetci užiť, že sme si vytvorili super kamarátstva a hlavne, že sme mali vzájomne výborný pocit z ich návštevy. Neustále sa nám v hlavách premietali ich slová, že každý deň bol lepší a lepší a že čakali, že bude ich výmena na Slovensku dobrá ale nečakali, že bude až taká úžasná a že až tak sa im nebude chcieť vrátiť domov. A tak sme sa všetci rozišli vlastnou cestou s pocitom, že sme urobili pre nich maximum a že sme im spríjemnili chvíle na Slovensku tak, ako sa na dobrých hostiteľov patrí.

Adriana Bieliková
Sonja Ivašková

Advertisements